ňaz, fyzik a vynálezca Štefan Anián Jedlík (Ányos Jedlik) sa venoval najmä elektromagnetickým javom. Už v rokoch 1826 až 1830 skonštruoval raný model elektromotora, ktorého pevná aj pohyblivá časť boli tvorené elektromagnetmi. Patril tak medzi priekopníkov v oblasti elektrických strojov a princípov, z ktorých neskôr vychádzalo aj dynamo.

Svoje objavy si však často nezdokumentoval podrobne a nedal patentovať, preto sa jeho meno v dejinách techniky nespomína tak často, ako by si zaslúžilo. O svojom vynáleze verejne prednášal v roku 1856 a v roku 1873 získal na výstave vo Viedni významné ocenenie.

Patentovať si dal iba jeden svoj vynález – stroj na výrobu sódy. Prvá továreň na výrobu sódy v Uhorsku, ktorá vznikla v Bratislave, bola založená práve podľa jeho patentu.

Alexander Graham Bell je považovaný za vynálezcu telefónu a v roku 1876 si dal tento vynález patentovať. Telefón priniesol revolúciu v komunikácii, pretože umožnil ľuďom hovoriť na diaľku v reálnom čase. Hoci na podobných zariadeniach pracovali aj ďalší vynálezcovia, práve Bellovo meno sa s telefónom spája najviac.

Thomas Alva Edison nevynašiel svetlo ako také, ale výrazne zdokonalil elektrickú žiarovku tak, aby bola prakticky využiteľná v bežnom živote. Okrem samotnej žiarovky pracoval aj na celom systéme elektrického osvetlenia. Vďaka tomu sa stal jedným z najznámejších vynálezcov v histórii.

Bratia Orville a Wilbur Wrightovci uskutočnili v roku 1903 prvý úspešný let motorovým lietadlom. Ich stroj sa síce vo vzduchu udržal len krátko, ale išlo o prelomový okamih v dejinách dopravy. Ich úspech odštartoval rozvoj letectva, ktoré neskôr zásadne zmenilo celý svet.

Alexander Fleming objavil penicilín v roku 1928 takmer náhodou, keď si všimol, že pleseň ničí baktérie v laboratórnej miske. Tento objav znamenal obrovský prelom v medicíne, pretože odštartoval éru antibiotík. Penicilín zachránil milióny životov a dodnes patrí medzi najvýznamnejšie medicínske objavy.

Nikola Tesla patril medzi najvýznamnejších priekopníkov elektrotechniky. Preslávil sa najmä prácou na striedavom prúde, ktorý sa ukázal ako veľmi účinný pri prenose elektrickej energie na veľké vzdialenosti. Jeho objavy a technické riešenia mali zásadný vplyv na moderné elektrické siete.

James Watt parný stroj síce nevynašiel úplne od nuly, ale výrazne ho zdokonalil tak, aby bol naozaj prakticky využiteľný. Jeho úpravy pomohli rozvoju priemyslu, dopravy aj výroby a stali sa jedným zo symbolov priemyselnej revolúcie. Práve preto sa jeho meno s parným strojom spája najčastejšie.

Johannes Gutenberg prišiel v 15. storočí s kníhtlačou s pohyblivými literami, čo zásadne zmenilo šírenie informácií. Vďaka jeho vynálezu bolo možné knihy tlačiť rýchlejšie a vo väčšom množstve než predtým. Tento objav výrazne podporil vzdelanosť, vedu aj kultúrny rozvoj Európy.

Guglielmo Marconi je považovaný za jedného z hlavných priekopníkov rádia a bezdrôtovej komunikácie. Jeho práca umožnila prenášať správy na diaľku bez použitia káblov, čo bolo v tej dobe prelomové. Rádio sa neskôr stalo jedným z najdôležitejších médií 20. storočia.

Dmitrij Mendelejev vytvoril periodickú tabuľku prvkov, v ktorej usporiadal chemické prvky podľa ich vlastností. Jeho systém bol taký presný, že dokázal predpovedať aj existenciu prvkov, ktoré v tom čase ešte neboli objavené. Periodická tabuľka sa stala základným nástrojom chémie.

Samuel Morse sa preslávil vývojom telegrafu a systému znakov známeho ako Morseova abeceda. Tá umožnila prenášať správy pomocou krátkych a dlhých signálov. Išlo o významný krok vo vývoji diaľkovej komunikácie ešte pred nástupom telefónu a rádia.

Henry Ford sa preslávil tým, že zaviedol pásovú výrobu automobilov, čím výrazne zrýchlil a zlacnil ich produkciu. Auto sa tak stalo dostupnejším pre širšie vrstvy obyvateľstva. Jeho prístup zmenil nielen automobilový priemysel, ale aj spôsob modernej výroby vo svete.

Karl Benz je považovaný za tvorcu prvého prakticky využiteľného automobilu poháňaného spaľovacím motorom. Jeho vozidlo patrí medzi míľniky technického vývoja a položilo základy automobilizmu. Práve od týchto začiatkov sa postupne vyvinuli autá, ktoré dnes považujeme za bežnú súčasť života.

Alfred Nobel bol švédsky chemik, vynálezca a priemyselník, ktorý vynašiel dynamit 1867. Jeho cieľom bolo vytvoriť bezpečnejší spôsob využitia nitroglycerínu pri stavbách a baníctve. Hoci sa jeho vynález spája aj s vojenstvom, Nobel neskôr založil slávne Nobelove ceny, ktoré sa udeľujú za mimoriadne prínosy pre ľudstvo.

Louis Pasteur bol francúzsky vedec, ktorý významne prispel k rozvoju mikrobiológie a imunológie. Koncom 19. stor. sa preslávil sa okrem iného vývojom vakcíny proti besnote, ktorá zachránila množstvo ľudských životov. Jeho výskum pomohol potvrdiť, že mnohé choroby spôsobujú mikroorganizmy.

Wilhelm Conrad Röntgen (často aj William Conrad Roentgen) objavil v roku 1895 dovtedy neznáme žiarenie, ktoré dokázalo prenikať mäkkými tkanivami. Tento objav sa stal revolúciou v medicíne, pretože umožnil lekárom nahliadnuť do ľudského tela bez operácie. Röntgenové snímky patria dodnes medzi základné diagnostické metódy.

Elias Howe patril medzi priekopníkov vývoja šijacieho stroja, ktorý výrazne zmenil textilnú výrobu aj domácu prácu. Svoj nápad si nechal patentovať v r.1846. Šitie sa vďaka mechanizácii stalo rýchlejším, presnejším a efektívnejším. Tento vynález mal veľký dosah na priemysel aj každodenný život.

Blaise Pascal skonštruoval mechanický počítací stroj známy ako Pascalina. Zariadenie slúžilo na vykonávanie základných aritmetických operácií a patrí medzi dôležité predchodcov dnešných kalkulačiek a počítačov. Pascal tak prispel aj k dejinám výpočtovej techniky.

Alan Turing bol britský matematik a logik, ktorý položil základy modernej informatiky. Preslávil sa nielen teoretickými prácami o výpočtoch a algoritmoch, ale aj účasťou na prelomení šifier počas druhej svetovej vojny. Jeho meno je dodnes symbolom začiatkov počítačovej éry.

Tim Berners-Lee vytvoril World Wide Web, teda systém webových stránok a odkazov, ktorý používame na internete. Jeho cieľom bolo uľahčiť zdieľanie informácií medzi vedcami, no jeho vynález napokon zmenil celý svet. Web sa stal základom modernej online komunikácie, vzdelávania aj podnikania.

Štefan Banič bol slovenský vynálezca, ktorý sa preslávil konštrukciou padáka. Svoj vynález si dal patentovať v USA v roku 1914. Jeho padák patril medzi významné technické riešenia svojej doby a Banič sa vďaka nemu zaradil medzi známych slovenských vynálezcov.

Jozef Murgaš bol slovenský kňaz, maliar, zberateľ aj vynálezca, ktorý sa venoval najmä bezdrôtovej telegrafii. V USA získal viacero patentov a patril medzi priekopníkov rádiovej komunikácie. Jeho meno sa často spája s vývojom technológií, ktoré predchádzali modernému rozhlasu.

Aurel Stodola bol významný slovenský vedec, technik a konštruktér, ktorý sa preslávil najmä prácou v oblasti parných a plynových turbín. Patril medzi popredné osobnosti strojárstva a jeho diela mali veľký vplyv na rozvoj modernej techniky. Pôsobil aj ako profesor v Zürichu a bol uznávaný v celej Európe.

Ján Bahýľ bol slovenský vynálezca a konštruktér, ktorý je spájaný s pokusmi o vývoj vrtuľníka. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa venoval technickým experimentom a získal viacero patentov. Patril medzi pozoruhodné technické talenty svojej doby.

Milan Rastislav Štefánik je známy najmä ako politik, diplomat a generál, ale bol aj astronómom. Venoval sa vedeckej práci, pozorovaniam oblohy a pôsobil aj vo francúzskom vedeckom prostredí. Vďaka tomu patrí aj medzi významné osobnosti slovenskej vedy.